Iracko-iránska vojna (1980-88), ktorá sa s poldruha milióna obetí
zapísala do dejín ako jeden z najkrvavejších ozbrojených konfliktov,
iracký režim finančne značne zruinovala. Desiatky miliárd dolárov
dlhoval Kuvajtu, Saudskej Arábii i ďalším veriteľom. Dva roky po jej
skončení sa iracký vodca Saddám Husajn rozhodol hlbokú ekonomickú krízu
riešiť novým vojnovým dobrodružstvom - rozpútaním druhej vojny
v Perzskom zálive.
V skorých ranných hodinách 2. augusta 1990 vtrhlo do Kuvajtu približne
100.000 irackých vojakov, ktorí si s malou kuvajtskou armádou rýchlo
poradili. Reakcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR
OSN) nasledovala ešte v ten istý deň. Prijala rezolúciu, ktorou iracký
vpád odsúdila, a vyzvala Bagdad, aby okamžite svoje vojská z Kuvajtu
stiahol. Zároveň vyhlásila proti nemu obchodné embargo. BR OSN schválila
celkove 12 rezolúcií odcudzujúcich agresiu Iraku proti Kuvajtu.
Saddám Husajn však napätie stupňoval a vyvíjal nátlak aj na ostatné
štáty Perzského zálivu. Saudská Arábia požiadala 6. augusta 1990 Spojené
štáty, aby americké jednotky vstúpili na jej územie s cieľom obrany
proti agresii Iraku. V ten istý deň odleteli prvé americké letecké sily
na Blízky východ. V nasledujúci deň sa začala operácia Púštny štít,
ktorej cieľom bolo zabrániť Iraku v jeho ďalšej expanzii.
Operácia Púštny štít trvala od 7. augusta 1990, teda od začiatku
rozmiestňovania vojenských jednotiek USA a spojeneckých krajín v
Perzskom zálive, vrátane československého špeciálneho protichemického
práporu, až do 16. januára 1991.
Saddám Husajn vystúpil 21. septembra 1990 s vyhlásením Revolučnej
veliteľskej rady, v ktorom tvrdil, že nie je ani najmenšia možnosť
irackého odsunu z Kuvajtu a všetky pokusy vyhnať Irak by viedli k "matke
všetkých bitiek".
Koncom novembra 1990 dala BR OSN Saddámovi Husajnovi ultimátum, aby do
15. januára 1991 Kuvajt opustil. Keďže diplomatické snahy zlyhali, 17.
januára 1991 na svitaní sa začala operácia Púštna búrka, druhá a zároveň
posledná fáza vojnového konfliktu v Perzskom zálive. Počas prvých 20
hodín podniklo v rámci "oceľového dažďa" 750 lietadiel spojeneckých
vojsk 1300 útokov a americké vojenské systémy vystrelili 106 rakiet typu
Tomahawk. Prvými cieľmi sa stali radarové a protiletecké systémy
nepriateľa.
Medzinárodnú "koalíciu ochotných" vytvorilo 28 štátov, medzi ktorými
bolo aj Československo. Československý špeciálny protichemický prápor sa
stal prvou našou vojenskou zostavou nasadenou do bojovej misie od roku
1945. Spojené vojenské jednotky s počtom takmer 600.000 mužov podliehali
americkému veleniu na čele s generálom Normanom Schwarzkopfom.
Počas operácie zničili spojenci Iraku 3000 tankov, približne rovnaký
počet obrnených vozidiel pechoty a vyše 2000 delostreleckých kompletov.
Počet zabitých a zranených Iračanov sa blížil k číslu 100.000.
Spojenecké vojská stratili viac ako 200 vojakov.
V Saudskej Arábii zahynul aj jeden príslušník československého
protichemického práporu. Na druhý deň od začatia operácie sa 18. januára
1991 smrteľne zranil čatár Petr Šimonka, ktorý sa nešťastnou
manipuláciou so svojou zbraňou v stane náhodne postrelil a tomuto
zraneniu namieste podľahol.
Operácia Púštna búrka, ktorá sa vďaka televíznej stanici CNN stala prvou
vojnou vysielanou v "priamom prenose", trvala 43 dní. Skončila sa 28.
februára 1991, keď bol Kuvajt oslobodený.