Život Prešova
online
online
Pred 30 rokmi sa začala vojenská operácia Púštna búrka
17.01.2021 Celý región
Bagdad
17. januára (TASR) – "Matka všetkých bitiek", ako ju nazval iracký
diktátor Saddám Husajn, postavila proti Bagdadu medzinárodnú koalíciu 28
štátov. Išlo o reakciu na obsadenie Kuvajtu, ktorý v auguste 1990
pripojil Irak k svojmu územiu a tento bohatý ropný štát vyhlásil za
svoju provinciu. Vojna vstúpila do rozhodujúcej fázy spustením operácie
Púštna búrka. V nedeľu 17. januára uplynie 30 rokov od začatia tejto
operácie, ktorá sa skončila oslobodením Kuvajtu.
Iracko-iránska vojna (1980-88), ktorá sa s poldruha milióna obetí zapísala do dejín ako jeden z najkrvavejších ozbrojených konfliktov, iracký režim finančne značne zruinovala. Desiatky miliárd dolárov dlhoval Kuvajtu, Saudskej Arábii i ďalším veriteľom. Dva roky po jej skončení sa iracký vodca Saddám Husajn rozhodol hlbokú ekonomickú krízu riešiť novým vojnovým dobrodružstvom - rozpútaním druhej vojny v Perzskom zálive.
V skorých ranných hodinách 2. augusta 1990 vtrhlo do Kuvajtu približne 100.000 irackých vojakov, ktorí si s malou kuvajtskou armádou rýchlo poradili. Reakcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) nasledovala ešte v ten istý deň. Prijala rezolúciu, ktorou iracký vpád odsúdila, a vyzvala Bagdad, aby okamžite svoje vojská z Kuvajtu stiahol. Zároveň vyhlásila proti nemu obchodné embargo. BR OSN schválila celkove 12 rezolúcií odcudzujúcich agresiu Iraku proti Kuvajtu.
Saddám Husajn však napätie stupňoval a vyvíjal nátlak aj na ostatné štáty Perzského zálivu. Saudská Arábia požiadala 6. augusta 1990 Spojené štáty, aby americké jednotky vstúpili na jej územie s cieľom obrany proti agresii Iraku. V ten istý deň odleteli prvé americké letecké sily na Blízky východ. V nasledujúci deň sa začala operácia Púštny štít, ktorej cieľom bolo zabrániť Iraku v jeho ďalšej expanzii.
Operácia Púštny štít trvala od 7. augusta 1990, teda od začiatku rozmiestňovania vojenských jednotiek USA a spojeneckých krajín v Perzskom zálive, vrátane československého špeciálneho protichemického práporu, až do 16. januára 1991.
Saddám Husajn vystúpil 21. septembra 1990 s vyhlásením Revolučnej veliteľskej rady, v ktorom tvrdil, že nie je ani najmenšia možnosť irackého odsunu z Kuvajtu a všetky pokusy vyhnať Irak by viedli k "matke všetkých bitiek".
Koncom novembra 1990 dala BR OSN Saddámovi Husajnovi ultimátum, aby do 15. januára 1991 Kuvajt opustil. Keďže diplomatické snahy zlyhali, 17. januára 1991 na svitaní sa začala operácia Púštna búrka, druhá a zároveň posledná fáza vojnového konfliktu v Perzskom zálive. Počas prvých 20 hodín podniklo v rámci "oceľového dažďa" 750 lietadiel spojeneckých vojsk 1300 útokov a americké vojenské systémy vystrelili 106 rakiet typu Tomahawk. Prvými cieľmi sa stali radarové a protiletecké systémy nepriateľa.
Medzinárodnú "koalíciu ochotných" vytvorilo 28 štátov, medzi ktorými bolo aj Československo. Československý špeciálny protichemický prápor sa stal prvou našou vojenskou zostavou nasadenou do bojovej misie od roku 1945. Spojené vojenské jednotky s počtom takmer 600.000 mužov podliehali americkému veleniu na čele s generálom Normanom Schwarzkopfom.
Počas operácie zničili spojenci Iraku 3000 tankov, približne rovnaký počet obrnených vozidiel pechoty a vyše 2000 delostreleckých kompletov. Počet zabitých a zranených Iračanov sa blížil k číslu 100.000. Spojenecké vojská stratili viac ako 200 vojakov.
V Saudskej Arábii zahynul aj jeden príslušník československého protichemického práporu. Na druhý deň od začatia operácie sa 18. januára 1991 smrteľne zranil čatár Petr Šimonka, ktorý sa nešťastnou manipuláciou so svojou zbraňou v stane náhodne postrelil a tomuto zraneniu namieste podľahol.
Operácia Púštna búrka, ktorá sa vďaka televíznej stanici CNN stala prvou vojnou vysielanou v "priamom prenose", trvala 43 dní. Skončila sa 28. februára 1991, keď bol Kuvajt oslobodený.
Iracko-iránska vojna (1980-88), ktorá sa s poldruha milióna obetí zapísala do dejín ako jeden z najkrvavejších ozbrojených konfliktov, iracký režim finančne značne zruinovala. Desiatky miliárd dolárov dlhoval Kuvajtu, Saudskej Arábii i ďalším veriteľom. Dva roky po jej skončení sa iracký vodca Saddám Husajn rozhodol hlbokú ekonomickú krízu riešiť novým vojnovým dobrodružstvom - rozpútaním druhej vojny v Perzskom zálive.
V skorých ranných hodinách 2. augusta 1990 vtrhlo do Kuvajtu približne 100.000 irackých vojakov, ktorí si s malou kuvajtskou armádou rýchlo poradili. Reakcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) nasledovala ešte v ten istý deň. Prijala rezolúciu, ktorou iracký vpád odsúdila, a vyzvala Bagdad, aby okamžite svoje vojská z Kuvajtu stiahol. Zároveň vyhlásila proti nemu obchodné embargo. BR OSN schválila celkove 12 rezolúcií odcudzujúcich agresiu Iraku proti Kuvajtu.
Saddám Husajn však napätie stupňoval a vyvíjal nátlak aj na ostatné štáty Perzského zálivu. Saudská Arábia požiadala 6. augusta 1990 Spojené štáty, aby americké jednotky vstúpili na jej územie s cieľom obrany proti agresii Iraku. V ten istý deň odleteli prvé americké letecké sily na Blízky východ. V nasledujúci deň sa začala operácia Púštny štít, ktorej cieľom bolo zabrániť Iraku v jeho ďalšej expanzii.
Operácia Púštny štít trvala od 7. augusta 1990, teda od začiatku rozmiestňovania vojenských jednotiek USA a spojeneckých krajín v Perzskom zálive, vrátane československého špeciálneho protichemického práporu, až do 16. januára 1991.
Saddám Husajn vystúpil 21. septembra 1990 s vyhlásením Revolučnej veliteľskej rady, v ktorom tvrdil, že nie je ani najmenšia možnosť irackého odsunu z Kuvajtu a všetky pokusy vyhnať Irak by viedli k "matke všetkých bitiek".
Koncom novembra 1990 dala BR OSN Saddámovi Husajnovi ultimátum, aby do 15. januára 1991 Kuvajt opustil. Keďže diplomatické snahy zlyhali, 17. januára 1991 na svitaní sa začala operácia Púštna búrka, druhá a zároveň posledná fáza vojnového konfliktu v Perzskom zálive. Počas prvých 20 hodín podniklo v rámci "oceľového dažďa" 750 lietadiel spojeneckých vojsk 1300 útokov a americké vojenské systémy vystrelili 106 rakiet typu Tomahawk. Prvými cieľmi sa stali radarové a protiletecké systémy nepriateľa.
Medzinárodnú "koalíciu ochotných" vytvorilo 28 štátov, medzi ktorými bolo aj Československo. Československý špeciálny protichemický prápor sa stal prvou našou vojenskou zostavou nasadenou do bojovej misie od roku 1945. Spojené vojenské jednotky s počtom takmer 600.000 mužov podliehali americkému veleniu na čele s generálom Normanom Schwarzkopfom.
Počas operácie zničili spojenci Iraku 3000 tankov, približne rovnaký počet obrnených vozidiel pechoty a vyše 2000 delostreleckých kompletov. Počet zabitých a zranených Iračanov sa blížil k číslu 100.000. Spojenecké vojská stratili viac ako 200 vojakov.
V Saudskej Arábii zahynul aj jeden príslušník československého protichemického práporu. Na druhý deň od začatia operácie sa 18. januára 1991 smrteľne zranil čatár Petr Šimonka, ktorý sa nešťastnou manipuláciou so svojou zbraňou v stane náhodne postrelil a tomuto zraneniu namieste podľahol.
Operácia Púštna búrka, ktorá sa vďaka televíznej stanici CNN stala prvou vojnou vysielanou v "priamom prenose", trvala 43 dní. Skončila sa 28. februára 1991, keď bol Kuvajt oslobodený.
www.ZIVOTPO.sk
